Celú našu túru nám spríjemňovala neopísateľná príroda, lesné plody, čistý vzduch, nekonečné lúky,...
Prechádzali sme niekoľkými veľmi zaujímavými úsekmi, táto fotka je z Jánošíkovej kolkárne - národná prírodná rezervácia v ktorej sa nachádzajú staré lesné porasty, ktoré majú vek až 250 rokov.
Toto je naša kompletná partia. Sme po dobrom obede, ktorý sme si doniesli na pleciach na Smrekovicu a za sebou máme prvé hodiny stúpania a asi 800 výškových metrov. Začalo tu aj hrmieť a obávali sme sa počasia, ale našťasie sa umúdrilo. Počas týchto dvoch dní, sme rátali aj s menším dažďom, ale asi pripraveným šťastie praje a všetky mraky nás obchádzali.
Za Smrekovicou sa nachádzajú už lúky a môžeme si pozrieť prírodu okolo.
Niekde medzi Skalnou Alpou (1463) a Tanečnicou (1460) sa nachádzajú aj takéto stromy.
Na rázcestí pod Rakytovom nám už začali dochádzať sily a tak sa naša partia rozdelila. Jedna časť naň vyšla a druhá časť išla traverzom.
O tomto lietajúcom krásavcovi som si najprv myslela, že je tiež unavený, keď sa nás nebál a nechcelo sa mu ani odletieť, pri bližšom pohľade na fotke som však zistila, že má chudáčik polámané zadné krídla.
Po kratšom strmom stúpaní za Južným Rakytovským sedlom (1295) sa dostávame na vyvýšeninu a vychutnávame si pohľad na Rakytov.
Na opačnej strane sa pred nami črtá Čierny Kameň, ktorý sa z dôvodu ochrany prírody len obchádza. Za ním sa vidno vyčerpávajúce nekonečné stúpanie na trávanté lúky Ploskej.
Cestou sa ešte kocháme pohľadmi na skalné ruže. V tomto úseku nad našími hlavami prelietal aj záchranársky vrtuľník.
Aspoň spätný pohľad na Čierny Kameň, ktorý z každej strany vyzerá inak.
Tu sa nám už zvečerievalo a zmáhala nás únava. Predsa len, vydať sa na jednodennú túru s ruksakom v ktorom je jedlo a voda na deň a vydať sa na hrebeňovú túru s batohom naloženým jedlom, spacákom, karitamkou, oblečením do každého počasia je rozdiel.
Čierny Kameň a Rakytov
Cestou sme streti niekoľko skupiniek. Na Ploskej sme sa míňali s Čechmi, mali v pláne nocovať na Chate pod Borišovom. Nás čakal z Ploskej už len posledný zostup dole.
Posledný odpočinok tu našiel aj vojak 2. svetovej vojny.
Tu sa črtá náš horský hotel. Už z diaľky sme videli, že ktosi tam už je. Nuž čo, aspoň sa zoznámime a pokecáme pri ohníku.
Úplne posledný smerovník a vytúžený odpočinok.
A zajtra????