Cez kopce to pešobusom trvá z Donoval do Telgártu štyri dni

Autor: Katarína Klačková | 9.8.2011 o 16:03 | (upravené 9.8.2011 o 16:35) Karma článku: 10,96 | Prečítané:  2036x

Cez hrebeň Nízkych Tatier dopravné prostriedky veru nepremávajú a tak, keď ho človek chce prejsť, musí skúsiť koľko zvládnu vlastné nôžky. Trasa Donovaly - Turistická útulňa pod Chabencom - Chata M.R. Štefánika - Telgárt je tak akurát vhodná výzvy pre každého turistu.

Našej štvorčlennej partii v zložení - Ja, Eňa, Martin a Peťo trvala cesta 4 dni. Sme nejaký turisti a tak sme sa rozhodli pre náročnejšiu variantu, kto si to chce vychutnať odporúčam 5 dní.  Prešli sme niečo cez 90 km, sledovali červenú značku, kráčajúc po ceste hrdinov SNP prekonávali sedlá, stúpania, vrcholy, klesania, opäť sedlá...

hrebenovka01.JPG

1. deň - Donovaly - Chochule - Turistická útulňa pod Chabencom

Túru roka sme ešte plný síl, odhodlania a očakávania, premýšľajúc či to zvládneme začali o 9. ráno na Donovaloch. Plné batohy jedla ešte neohýňali chrbáty, tak ako neskôr a nohy ešte neboli poznačené otlakmi. Vychutnávali sme si okolitú prírodu,  rozprávali sa kto má čo nové, sledovali motýle a sem-tam jedli čučoriedky....

hrebenovka03.JPG

Prvý väčší oddych a posilnenie sme si dali až v Hiadeľskom sedle, pretože sme vedeli čo nás bude čakať. Kedysi sme boli na túre na Veľkej Chochuli a tak sme tušili, že to bude možno najnáročnejší úsek dňa, prevýšenie 655 metrov čosi snáď naznačuje.

hrebenovka02.JPG

Svietilo slniečko, poletovali motýle, cestou sme sa nechávali fotiť náhodnými turistami, z ktorých sme niektorých počas nasledujúcich dní stretávali pri chatách a prehodili sme s nimi pár slov, veď prekonávali to isté.

hrebenovka04.JPG

na lúkach sa pásli ovečky, povieval vetrík a vlnil pred nami trávu, ktorá pripomínala zelené moria len sem tam prerušené ostrovčekmi kvetín.

hrebenovka06.JPG

Kráčajúc, oddychujúc v tráve, vyjedajúc sladké zásoby, vychutnávajúc si deň a opäť kráčajúc sme ani nevedeli ako a okolo Latiborskej hole veru začalo aj slniečko zapadať. Deň sa blížil ku koncu, únava nás začala zmáhať a obchádzajúc Ďurkovú prišla na mňa aj kríza. Ufff, čo to ešte bude, keď sa mi hneď prvý večer už nechce???

hrebenovka05.JPG

Predo mňou sa stmieva, za mňou sa stmieva a kdesi je chata na nocľah, ale nevidno ju. Prvý deň bol skoro za nami, ešte neskorá večera na chate a spánok... ach a to som ešte netušila, že sa nevyspím, pretože som si vybrala super miesto na spanie  - na hrane matracov a budil ma chrapot poľského turistu.

2. deň - Turistická útulňa pod Chabencom - CHopok - Chata M. R. Štefánika

Chladná voda, ktorou sa človek ráno osvieži, raňajky a chatár naháňajúci šteniatko skoro ráno veru potešili a zabudla som aj na útrapy predchádzajúceho dňa. Na dnešný deň som sa mimoriadne tešila, pretože som z časti som poznala trasu, vedela som, že to nebudú už len nekonečné lúky a v pamäti som mala vydláždený chodník, ktorý som si pamätala ako rovinku no a tešila som sa na polievočku na Kamienke.

Už ráno nás čakali  prvé pohľady späť a  stúpanie na Chabenec, ktorý sa radšej skrýval za mraky. Bola som naň zvedavá, pretože ho vidno z mnohých túr a nikdy som ho nevedela určiť, že ktorý to je.

hrebenovka07.JPG

Ale Chabenec sa mi veru páčil. Mám rada zaujímavé kopce, kde vidno aj nejaké skaly, no a výhľady z neho boli zaujímavé.

hrebenovka08.JPG

hrebenovka09.JPG

 

hrebenovka10.JPG

 

hrebenovka11.JPG

ładny widok....

hrebenovka12.JPG

Cestou na Kamienku som poslúchla kamarátovu radu a horky som vymenila za sandále a to ma už kamenný chodník snáď aj sám na ňu niesol . Nohy zažívali nezvyčajný pocit ľahkosti a my šok, keďže zrazu bolo plno ľudí na horách :-).

hrebenovka13.JPG

Čučoriedky a jedlo z batohov sme vymenili za kráľovský obed na chate a už nič nám nebránilo vychutnávať si pohľady z CHopku.

hrebenovka14.JPG

pan33333.jpg

pan666666.jpg

hrebenovka15.JPG

Po Chopku nás čakal najvyšší bod našej túry Ďumbier. Cestu nám krížili zástupy turistov a kamzíkov, niektoré sú veru už poriadne zvyknuté na ľudí a fotenie im nevadí.

hrebenovka16.JPG

hrebenovka17.JPG

hrebenovka18.JPG

Ešte niekoľko krokov a mohli sme si vychutnávať vrcholovú atmosféru, keby sa z každej strany na nás nezačali valiť mraky, ktoré vyzerali dosť na búrku. Na vrcholové pivečko však ostal čas, pretože Ďumbier má u nás krycie meno Jumpbeer :-)

hrebenovka19.JPG

Ešte fotka a ide sa spinkať na chatu chát.

pandumbier.jpg

(Vrcholová atmosféra chaty skoro ráno, autor - Peťo)

3. deň - CHata M.R. Štefánika - Ramža - Útulňa Andrejcová

Tento deň bol najnáročnejší. Na túru sme sa vydali ráno o siedmej a na útulňu sme dorazili až večer po deviatej. Veľa, veľa kilometrov cez lúky, lesy a príšerné klesanie pred Veľkou Vápenicou, ktoré dá zabrať kolenám viac než dosť a ešte horšie stúpanie na ňu, keď sa človek cíti asi tak, ako sa bude cítiť o 50 rokov.  No a nemôžem ani nespomenúť úsek ešte okolo Jánovho grúňa,ktorý sme prechádzali tak okolo obeda, kde sme zišli z chodníka a jeho opätovné hľadanie nám zobralo asi hodinu a pol nášho už aj tak drahocenného času a aj nejaké tie nervy, ale keď som sa vykričala, tak bolo potom dobre. Prepáč Martin :-). Neskôr na chate, ešte pred spánkom sme v družnom rozhovore s jedným čechom zistili, že sa takáto udalosť veru v ten deň nestala len nám :-).

Z tohto krásneho dňa nemám žiadnu fotku, pretože som sa spoliehala na to, že baterku dobijem na chate, ale zrada bola keď elektrina na izbe v zásuvkách nešla a moja únava mi nedala pátrať po tom, ako to je možné.

hrebenovka20.JPG

4. deň - Útulňa Andrejcová - Kráľová hoľa - Telgár - Ružomberok (domov) :-)

Deň začal raňajkami pred chatkou, pohľadom na Tatry, ktoré sa skrývali kdesi v opare a vidinou domova a vlastnej postele.  Noc bola zaujímavá, pretože už keď sme my prišli, tak miesta moc nebolo a mne konkrétne sa ušlo miesto pod stolom, ale po nás prišlo ešte tak 10 ľudí a tak bolo viac než plno.

hrebenovka21.JPG

Ó áno, na tomto krásnom smerovníku je napísané aj Liptov a veru tam smerujeme a už sa teším. Fotoaparát mi zvládal pri zapnutí každú hodinku odfotiť jednu fotku a potom sa vypnúť a podobne boli na tom aj moje sily - na kopec, sadnúť si a opäť na ďalší.

hrebenovka23.JPG

Ešte sme však natrénovali pesničku "Na Kráľovej holi" a na jej vrchole ju aj zanôtili, len chýba tam ten povestný strom zelený.

Zničení, ale šťastní sme sa vydali na posledné klesanie do Telgártu. Strmé bolo viac než dosť a po toľkých kilometroch veru dávalo zabrať. Ešte posledné metre, obed v dedinke, cesta autobusom, potom vlakom a sme doma a ostanú nám už len spomienky na hrebeňovú túru v Nízkych Tatrách, ktorá v sebe ukrýva neskutočné čaro.

hrebenovka24.JPG

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Kaliňák sa krízy stráni, po dlhom čase sa ho netýka

Minister vnútra je už dlhšie na dovolenke. Či by bol za odvolanie Plavčana, dosiaľ nepovedal.

Autorská strana Petra Schutza

Obama nechal Trumpovi problém

Nevypočítateľný a cholerický premiér, ktorý mení pozície cez noc, nie je lepši než bláznivý predseda parlamentu.


Už ste čítali?