Naša túra na tento známy štít viedla z Tatranskej polianky Velickou dolinou. Asi najkratší prístup, ale určite veľmi zaujímavý.
Prvý úsek sa dá prejsť aj po asfalte, pretože až po Sliezsky dom ide prístupová cesta, ale zaujímavejšie to predsa len bolo lesom. Po drevených mostoch sme prechádzali ponad Velický potok, osviežovali sa z neho a obdivovali okolie.
Pohodovým tempom pre mojích spoluturistov sme s časovou rezervou míňali smerovníky. Predsa len vydať sa na túru s dvoma chlapmi, pre ktorých slovo kondička má aj praktický význam dá pre dievča zabrať. Ešte šťastie, že chlapci boli gentlemani.
Obed a osvieženie sme mali až pri Sliezkom dome, našli sme si tam miesto nad plesom, samozrejme ako inak Velickým plesom a kochali sa výhľadom na okolie - Velický vodopád a Velické granáty.
Cesta ďalej má bez pochýb svoje čaro. Rozkvitnutá lúka, hučiaca voda, z obidvoch strán skalné steny. Čím bližšie sme boli pri Dlhom plese, tým viac sme tipovali, ktorý štít na ľavej strane je ten najvyšší. Velická dolina je predsa hneď vedľa Gerlachovského štítu.
A asi sme neboli sami...
raz na kopce a raz na nás sa kukal svišť.
Zelená značka vedie až na Poľský hrebeň.
Cestu ďalej spestrili reťaze, ktoré istia najnebezpečnejšie úseky.
Výhľady začínali byť stále viac a viac pútavejšie. (Najvyšší, viac na ľavo je Gerlach) Idylu nám narúšali len pribúdajúce mraky. Snáď nebude pršať. Takú búrku a dážď v horách som už raz zažila a nebolo to nič príjemné.
S pribúdajúcou nadmorskou výškou pribúdal aj počet turistov na meter štvorcový. V Poľskom hrebeni sa cesty spájajú a na vrchol už potom vedie len žltá značka.
Lezenie na vrchol má svoje čaro, ale dá aj zabrať.
Odmena na vrchole však aspoň pre mňa stála za to. Pohľad až do diaľky..., radler vynesený v batohu a snáď najlepšia odmena bol bozk vo výške 2429 m.n.m. :-).
No idylka.....
telefonujúci kolega... vyškŕňa sa, lebo volá priateľke, že sa má usmievať, že ju fotia
Troška nám výhľad pokazili mračná, do Veľkej Studenej doliny takmer nebolo vidieť, ale čo už,... nabudúce snáď
Zostup
Cesta dole vždy ubehne rýchlejšie. Opäť krásy doliny, pohľad na cestu späť a príjemný unavený pocit z úspešnej túry.